Zdravie ako také (celkové) sme si definovali, teraz si poďme pozrieť popis duševného zdravia. Podľa WHO ho môžeme popísať nasledovne:

• “Duševné zdravie je stav duševnej prosperity, ktorý ľuďom umožňuje vyrovnávať sa s normálnym stresom v ich životoch, uvedomovať si ich schopnosti, dobre sa učiť a pracovať, a prispievať k ich komunite.“

• “Je to neoddeliteľná súčasť zdravia a prosperity, ktorá podčiarkuje naše individuálne a kolektívne schopnosti robiť rozhodnutia, budovať vzťahy a tvarovať svet v ktorom žijeme.”

• “Duševné zdravie je základom našej kolektívnej a individuálnej ľudskej schopnosti myslieť, prežívať emócie, interagovať medzi sebou, zarábať si na živobytie a užívať si život.”

K tomu je dôležité dodať, že podľa WHO, duševné zdravie “existuje na komplexnom kontinuu, ktoré je u každého prežívané rôzne, s rozličnými stupňami ťažkostí, nepohody a potenciálne veľmi odlišnými sociálnymi a klinickými dopadmi.” Teda nejaká miera nepohody patrí aj do duševného zdravia.

Tak kedy teda?

Kontinuum duševného zdravia znamená, že neexistuje hrubá čiara, ktorá by podľa niečoho delila ľudí na duševne zdravých a chorých. Zároveň psychológ pracuje nie len s ľuďmi so psychickou diagnózou, ale s kýmkoľvek, kto príde pre pomoc ohľadom svojho emočného sveta, správania či návykov, vzťahov, životných výziev, prekážok alebo strát v našom živote. Niekedy to býva len to, že sa človek chce porozprávať s niekým nezaujatým, v bezpečnom priestore, s niekým kto ho prijme bez predsudkov.

Tieto veci dávajú jasný signál, že nekonečným zdráhaním sa vyhľadať pomoc, si len pridávame trápenie navyše. Ak navštívite psychológa v prípade, že ste ho “nepotrebovali”, v najhoršom prípade to v priebehu zopár sedení vyjde najavo a vy budete odchádzať povzbudení ďalej do života. Ak však nenavštívite psychológa v prípade, že ste ho potrebovali, riskujete predlžovanie a komplikovanie vašej situácie, problémov, trápenia sa.

Vyhľadanie psychológa je teda vhodné:

• keď sa chceme rozvíjať, prekonávať výzvy, objaviť v sebe nové smerovanie (rastové dôvody);

• keď máme psychické ťažkosti výrazne ovplyvňujúce náš každodenný život a fungovanie (liečebné dôvody);

• všetko medzi tým, teda keď prežívame náročné životné situácie, keď máme rôzne vzťahové problémy, keď sme zažili významnú stratu, ...

Ak premýšľate, čo spadá pod psychické ťažkosti a kedy to už môže byť vážne, Liga za duševné zdravie opisuje varovné znaky psychického ochorenia takto:

• "Spozorované zmeny osobnosti.

• Neschopnosť vysporiadať sa s problémami a vykonávať bežné denné činnosti.

• Podivné alebo velikášske myšlienky.

• Nadmerná úzkosť.

• Neustupujúca depresia alebo apatia.

• Výrazné zmeny v stravovacích alebo spánkových návykoch.

• Myšlienky alebo reči o samovražde alebo sebapoškodzovaní.

• Extrémne výkyvy nálady, smerom nahor alebo nadol.

• Zneužívanie alkoholu alebo drog.

• Nadmerný hnev, nevraživosť alebo násilné správanie.

• Ak niekto zažíva jeden alebo viac z týchto varovných príznakov, mal by čo najskôr navštíviť psychiatra alebo iného odborného lekára. Urobí tak prvý krok k tomu, aby sa mohol cítiť lepšie.”

Kedy nezvažovať návštevu psychológa?

Všade píšu, kedy je vhodne navštíviť psychológa, ale kedy to nie je vhodné? Psychológovia sú trénovaní na zvládnutie širokej škály situácii a rozpoložení, v ktorých sa človek môže nachádzať. Ale predsa len sú dve situácie, kedy návšteva psychológa nie je perspektívna. Sú to najmä situácie, kedy by návšteva  psychológa nebola dobrovoľná, alebo by u klienta chýbala ochota zmeniť niečo vo svojom živote.

Zároveň, hoci je dnes trend propagovať terapiu na všetko, nie je to všeliek. Terapia tu nie je preto, aby vyriešila všetky Vaše problémy. No je tu preto, aby ste mali možnosť pomoci v prípade, keď cítite potrebu sa s niekým porozprávať. S niekým, kto Vás profesionálne vypočuje. Alebo pre prípad, keď Ste v situácii, ktorú je náročné zvládnuť sám. Nebuďte v tom sami. 

Nezabúdajme - Duševné zdravie ovplyvňuje fyzické zdravie a naopak

Na záver budem citovať z Amerického centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (Centers for Disease Control and Prevention - CDC): “Duševné a fyzické zdravie sú rovnako dôležité komponenty celkového zdravia. Napríklad depresia zvyšuje riziko mnohých typov fyzických zdravotných problémov, obzvlášť dlhotrvajúce ochorenia ako diabetes, srdcové poruchy či infarkt. Podobne, prítomnosť chronických fyzických ochorení môže zvýšiť riziko duševných porúch.” Preto dbajme na obe stránky nášho zdravia. Prevencia je dnes na vysokej úrovni a pravidelnou kontrolou môžete predísť zníženiu kvality Vášho života zdravia.

Zdroje

WHO:

• https://www.who.int/data/gho/data/major-themes/health-and-well-being 

• https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/mental-health-strengthening-our-response 

CDC:

• https://www.cdc.gov/mentalhealth/learn/index.htm