Ak boli opýtaní len na nežiadúci účinky, ktoré pripisovali priamo terapii, bolo to 56.6% z 244 ľudí.  Často išlo o vyplavovanie nepríjemných spomienok, zažívanie nepríjemných pocitov, stávalo sa aj, že klienti nie vždy porozumeli terapeutovi alebo terapii. Ďalej to boli nenaplnené očakávania ohľadne terapeuta, problémy so spánkom, stres, nepríjemné pocity, obavy. Česká štúdia z mojej alma mater v Brne zistila (Pourová et al., 2023), že napríklad vyplavovanie nepríjemných spomienok je veľmi bežný jav v terapii. V ich štúdii sa to týkalo 71% z 330 ľudí. Na celkový výsledok terapie to však nemalo negatívny vplyv. Teda priebeh nemusí byť bezbolestný, ale na druhej strane nežiadúce účinky tohto typu nemusia byť prekážkou v terapii. Predsale, dá sa očakávať, že pri tom, ako budeme hovoriť o svojich ťažkostiach v živote, tak sa nám tieto veci pripomenú.

Užšie poňatie

V užšom poňatí nežiadúce účinky chápeme ako “zreteľné zhoršenie symptómov spojené s poklesom subjektívne vnímanej pohody, alebo vedúce k zníženiu schopnosti primerane sociálne fungovať v jednej či viacerých oblastiach života, ktoré sa objaví v priebehu alebo ako následok psychoterapie” (Polákovská, 2018). Ak vedci skúmali takéto silnejšie, nešpecifické dlhotrvajúcejšie nežiadúce účinky, týkalo sa to 763 (5.2%) zo 14 587 ľudí (Crawford et al., 2016). To je konzistentné aj s predošlými výskumami, ktoré odhadovali výskyt nežiadúcich účinkov v rozmedzí 5–10 % (Crawford et al., 2016; Lambert & Ogles, 2004; Mohr, 1995; Saxon et al., 2017; Shimokawa et al., 2010; Swift et al., 2010; Warren et al., 2010). V tomto sú zahrnuté neúspešné terapie, zhoršovanie klinických symptómov, výskyt nových klinických symptómov, problémy v zamestnaní alebo stigmatizácia, zmeny v sociálnom prostredí klienta alebo napätie vo vzťahoch, závislosť na terapii alebo zníženie iniciatívnosti a tiež myšlienky týkajúce sa sebevraždy. Podobne ako keď čítate leták k liekom, je tam vymenovaná celá rada nežiadúcich účinkov. Mnohé z nich však sú zriedkavé.  V tomto odseku som písal o tých menej častých účinkoch, týkajúcich sa vážnejších prípadov. Terapia je určená aj na to, aby sa s týmito témami pracovalo a aby sa prípadné komplikácie prekonali. Prvým krokom k práci s nežiadúcimi účinkami je ich zachytávanie a monitorovanie. Na to sa dajú využívať systémy zachytávania spätnej väzby. Viac si o nich môžete prečítať v sekcii “O mojom prístupe”.

Na tému nežiadúcich účinkov tiež odporúčam odborný článok v češtine od expertov na túto tému priamo z Fakulty sociálnich studií Masarykovej Univerzity, na ktorej som študoval: Nežádoucí účinky psychoterapie - Lucia Polakovská, Zbyněk Vybíral (2018).

Zdroje:

Crawford, M. J., Thana, L., Farquharson, L., Palmer, L., Hancock, E., Bassett, P., Clarke, J., & Parry, G. D. (2016). Patient experience of negative effects of psychological treatment: Results of a national survey. British Journal of Psychiatry, 208(3), 260–265. https://doi.org/10.1192/bjp.bp.114.162628

Lambert, M. J., & Ogles, B. M. (2004). The efficacy and effectiveness of psychotherapy. In M. J. Lambert (Ed.), Bergin and Garfield’s handbook of psychotherapy and behavior change (pp. 139–193). Wiley.

Mohr, D. C. (1995). Negative outcome in psychotherapy: A critical review. Clinical Psychology: Science and Practice, 2(1), 1–27. https://doi.org/10.1111/j.1468-2850.1995.tb00022.x

Polákovská, L. (2018). Nežádoucí účinky psychoterapie. Psychoterapie, 2(12), 115–131.

Pourová, M., Řiháček, T., Chvála, L., Vybíral, Z., & Boehnke, J. R. (2023). Negative effects during multicomponent group-based treatment: A multisite study. Psychotherapy Research, 33(3), 282–297. https://doi.org/10.1080/10503307.2022.2095237

Saxon, D., Barkham, M., Foster, A., & Parry, G. (2017). The Contribution of Therapist Effects to Patient Dropout and Deterioration in the Psychological Therapies: Therapist Effects on Patient Dropout and Deterioration. Clinical Psychology & Psychotherapy, 24(3), 575–588. https://doi.org/10.1002/cpp.2028

Shimokawa, K., Lambert, M. J., & Smart, D. W. (2010). Enhancing treatment outcome of patients at risk of treatment failure: Meta-analytic and mega-analytic review of a psychotherapy quality assurance system. Journal of Consulting and Clinical Psychology, 78(3), 298–311. https://doi.org/10.1037/a0019247

Strauss, B., Gawlytta, R., Schleu, A., & Frenzl, D. (2021). Negative effects of psychotherapy: Estimating the prevalence in a random national sample. BJPsych Open, 7(6), e186. https://doi.org/10.1192/bjo.2021.1025

Swift, J. K., Callahan, J. L., Heath, C. J., Herbert, G. L., & Levine, J. C. (2010). Applications of the psychotherapy phase model to clinically significant deterioration. Psychotherapy: Theory, Research, Practice, Training, 47(2), 235–248. https://doi.org/10.1037/a0019787

Warren, J. S., Nelson, P. L., Mondragon, S. A., Baldwin, S. A., & Burlingame, G. M. (2010). Youth psychotherapy change trajectories and outcomes in usual care: Community mental health versus managed care settings. Journal of Consulting and Clinical Psychology, 78(2), 144–155. https://doi.org/10.1037/a0018544