Nezanedbateľný faktor je aj pohodlie domova, vlastného prostredia. Pre určitých klientov navyše cestovanie MHD či autom môže byť súčasť ich problémov a potenciálna prekážka pre navštevovanie psychoterapeuta. A to sa nemusí týkať len duševného problému, ale aj obmedzenie v pohybe vyplývajúce z fyzického zdravotného stavu. Pohyb s barlami alebo na vozíčku je stále v mnohých miestach problém. 

Prieskum internetového portálu Verywell Mind ukázal, že mnoho Američanov čelí prekážkam alebo dodatočným výdavkom pri hľadaní psychoterapeutických služieb:

• 31% musí zaplatiť za opatrovanie detí, aby mohli absolvovať sedenie

• 30% sa stretáva s nízkou dostupnosťou alebo flexibilitu termínov sedení

• 27% malo ťažkosti nájsť profesionála, ktorí prijíma nových klientov / pacientov

Výhodou môže byť aj viacero foriem online terapie, prípadne možnosť ich kombinovania.

• Formy online terapie: email, online chat, hlasový hovor, videohovor

Porovnanie efektivity online a naživo psychoterapie

Online forma psychoterapie sa ponúka klientom a pacientom a skúma od začiatku tohto milénia. Prvý významnejší prehľadový výskum už v roku 2004 (Wantland et al., 2004) preukázal porovnateľnosť efektivity osobnej a online formy psychoterapie na vzorke takmer 12 tisíc účastníkov. Ako sa ľudia oboznamovali s internetom, popularita tejto formy postupne stúpala a neskoršie výskumy podporovali názor, že online forma psychoterapie cez videohovor je plnohodnotnou alternatívou (Andersson & Cuijpers, 2009; Barak et al., 2008; Carlbring et al., 2018; Kumar et al., 2017; Nagel, 2011; Neimark, 2009).

Potom prišiel Covid-19, ktorý psychológov po celom svete donútil čiastočne alebo na plno poskytovať sedenia online. To prinieslo veľké množstvo skúseností a údajov, ktoré zase posilnili tvrdenie, že online formy psychoterapie pomáhajú ľuďom tak efektívne ako sedenia naživo 

(Batastini et al., 2021; Dhillon & Verma, 2022; Chi et al., 2022; Ierardi et al., 2022; Pescatello et al., 2021; Sriati et al., 2023). Tým, že zároveň ľudia ani psychológovia nemali inú možnosť a zároveň tým, čo ukázali výskumy na desiatkach tisícoch účastníkov týchto výskumov, sa prelomila pomyselná bariéra. Psychológovia a psychoterapeuti vylepšili a vyladili spôsob poskytovanie online psychoterapie a klienti zase objavili výhody tejto formy. Vďaka technológiám a výskumu, online psychoterapia už nie je len o videohovore, ale v zahraničí vznikli aj rôzne programy a aplikácie. Tieto môžu klienti využívať mimo sedení cez svoj smartfón alebo počítač. Slúžia na podporu v liečbe alebo v osobnom rozvoji a poskytujú ľuďom dodatočné informácie podľa ich potreby. U nás (v resp. u našich susedov) je takouto aplikáciou zatiaľ len “Nepanikař” a druhá je "VOS", o ktorej som sa dozvedel len nedávno.

Nevýhody online psychoterapie

Online formy psychoterapie majú tiež svoje nevýhody a limity. Spojenie cez internet v sebe nesie aj otázku kybernetického zabezpečenia tohto spojenia. Treba si byť vedomý toho aké informácie akou formou a kam posielame. Ako je to zabezpečené. Potom je tu otázka spoľahlivosti technológie a internetového spojenia. Môže sa stať, že sa spojenie v strede sedenia preruší a to nemusí byť príjemné pre klienta ani terapeuta. To platí najmä ak človek využíva satelitné spojenie. 

Ďalšia vec, ktoré je iná pri online terapie je neverbálna komunikácia. Pri emailoch alebo chate sa stráca úplne. Prípadne je nahradení emotikonmi, avšak to sa ťažko porovnáva s neverbálnou komunikáciou naživo. Pri videohovore je možné pri správnom nastavení kamery vidieť ruky a hornú časť tela. Atmosféra osobného, živého kontaktu, keď sú klienti aj terapeut v jednej miestnosti sa však na 100% napodobniť nedá. Je otázka, čo nám prinesie budúcnosti 3D virtuálna realita. 

Hoci online psychoterapie má viacero benefitov, dôležité je poznamenať, že nie je pre každého. Niektorí ľudia alebo kombinácie diagnózy so špecifickými okolnosťami môžu vyžadovať liečbu formou sedení naživo, v priamom kontakte.

Ďalšie čítanie (v angličtine)

• Virtual Therapy vs. In-Person Therapy (psychology.org, 2024)

• The Pros and Cons of Online Therapy (verywellmind.com, 2023)

• Is Online Therapy as Good as Face-to-Face? (psychologytoday.com, 2023) 

• What you need to know before choosing online therapy (apa.org, 2015)

Zdroje

Andersson, G., & Cuijpers, P. (2009). Internet-based and other computerized psychological treatments for adult depression: A meta-analysis. Cognitive Behaviour Therapy, 38(4), 196–205. https://doi.org/10.1080/16506070903318960

Barak, A., Hen, L., Boniel-Nissim, M., & Shapira, N. (2008). A Comprehensive Review and a Meta-Analysis of the Effectiveness of Internet-Based Psychotherapeutic Interventions. Journal of Technology in Human Services, 26(2–4), 109–160. https://doi.org/10.1080/15228830802094429

Batastini, A. B., Paprzycki, P., Jones, A. C. T., & MacLean, N. (2021). Are videoconferenced mental and behavioral health services just as good as in-person? A meta-analysis of a fast-growing practice. Clinical Psychology Review, 83, 101944. https://doi.org/10.1016/j.cpr.2020.101944

Carlbring, P., Andersson, G., Cuijpers, P., Riper, H., & Hedman-Lagerlöf, E. (2018). Internet-based vs. face-to-face cognitive behavior therapy for psychiatric and somatic disorders: An updated systematic review and meta-analysis. Cognitive Behaviour Therapy, 47(1), 1–18. https://doi.org/10.1080/16506073.2017.1401115

Dhillon, S., & Verma, G. (2022). Online Therapy and its Effectiveness in the Treatment of Mental Disorders. Indian Journal of Health & Wellbeing, 13(4), 554.

Chi, D., Zhang, Y., Zhou, D., Xu, G., & Bian, G. (2022). The effectiveness and associated factors of online psychotherapy on COVID-19 related distress: A systematic review and meta-analysis. Frontiers in Psychology, 13, 1045400. https://doi.org/10.3389/fpsyg.2022.1045400

Ierardi, E., Bottini, M., & Riva Crugnola, C. (2022). Effectiveness of an online versus face-to-face psychodynamic counselling intervention for university students before and during the COVID-19 period. BMC Psychology, 10(1), 35. https://doi.org/10.1186/s40359-022-00742-7

Kumar, V., Sattar, Y., Bseiso, A., Khan, S., & Rutkofsky, I. H. (2017). The Effectiveness of Internet-Based Cognitive Behavioral Therapy in Treatment of Psychiatric Disorders. Cureus. https://doi.org/10.7759/cureus.1626

Nagel, D. (2011). The Future of Online Therapy, presented at the Psychotherapy Networker Symposium, March 26, 2011, Washington, DC: (561872012-001) [dataset]. https://doi.org/10.1037/e561872012-001

Neimark, G. (2009). Patients and Text Messaging: A Boundary Issue. American Journal of Psychiatry, 166(11), 1298–1299. https://doi.org/10.1176/appi.ajp.2009.09071012

Pescatello, M. S., Pedersen, T. R., & Baldwin, S. A. (2021). Treatment engagement and effectiveness of an internet-delivered cognitive behavioral therapy program at a university counseling center. Psychotherapy Research, 31(5), 656–667. https://doi.org/10.1080/10503307.2020.1822559

Sriati, A., Kurniawan, K., Senjaya, S., Khoirunnisa, K., Muslim, R. N. I., Putri, A. M., Aghnia, N., & Fitriani, N. (2023). The Effectiveness of Digital-Based Psychotherapy in Overcoming Psychological Problems in College Students During the COVID-19 Pandemic: A Scoping Review. Journal of Holistic Nursing, 089801012311629. https://doi.org/10.1177/08980101231162990

Wantland, D. J., Portillo, C. J., Holzemer, W. L., Slaughter, R., & McGhee, E. M. (2004). The Effectiveness of Web-Based vs. Non-Web-Based Interventions: A Meta-Analysis of Behavioral Change Outcomes. Journal of Medical Internet Research, 6(4), e40. https://doi.org/10.2196/jmir.6.4.e40