Nástroje na sledovanie priebehu a výsledkov terapie v slovenčine

Pre citovanie tohto článku:

Martin Vetrík (2025, jún) Nástroje na sledovanie priebehu a výsledkov terapie v slovenčine.  psychologvetrik.sk.

URL: https://www.psychologvetrik.sk/pre-kolegov/rom-v-slovencine

Úvod

Nástroje na sledovanie priebehu a výsledkov terapie sú najmä opakovane použiteľné dotazníky merajúce duševné nepohodu, pohodu, alebo špecifické symptómy na začiatku terapie, v jej priebehu a na záver. Sú často označované skratkou ROM (z angl. routine outcome monitoring). V prípade, že k nim pridáme ešte iné nástroje zbierajúce alebo “merajúce” spätnú väzbu klienta mimo spomínanej pohody a symptómov, hovorí o systémoch zachytávania spätnej väzby (angl. Measurement-feedback systems - MFS). Snaha o rozšírenie ROM do MFS reflektuje dve skutočnosti. Prvá je, že nás môže zaujímať spätná väzba od klienta počas terapie týkajúca sa nie len symptomatiky, ale aj iných stránok prežívania a klientovych postojov voči terapii, prípadne terapeutovi. Druhá, že tieto nástroje sa dajú používať jednotlivo, ale aj sa dajú rozvinúť do systémov za účelom zlepšenia efektivity zbierania, spracovania a prezentácie údajov (či už terapeutovi alebo klientovi). MFS môžu psychoterapeutom pomôcť (Boswell, 2015): 

• a) lepšie sledovať efekt terapie;

• b) identifikovať klientov nezlepšujúcich sa podľa očakávania (angl. not-on-track - NOT) alebo zhoršujúcich sa (angl. deteriorating); 

• c) zachytiť rôzne symptómy a ich zmenu, alebo zmenu v niektorých oblastiach duševnej pohody, nepohody, ktorú klient na sedení nespomenul;

• d) zachytiť rôznu spätnú väzbu týkajúcu sa priebehu sedení a terapeuta, ktorú klient na sedení nespomenul;

• e) na základe týchto údajov lepšie hodnotiť svoj výkon a cielene ho zlepšovať. 

Žiaduce vlastnosti ROM dotazníkov sú (Lambert & Harmon, 2018):

• dostupnosť nástroju v rôznych formách - papierová a elektronická forma;

• krátkosť, teda rýchla administrácia;

• citlivosť na zmenu.

V zahraničí tento typ merania v terapii naberá na popularite, Americká psychologická asociácia (APA) odporúčala využívať ROM postupy už v roku 2001 (Ackerman et al., 2001) a robí tak i naďalej (Kazantzis et al., 2015; Optimizing Therapy - What the Evidence Shows, 2019). U nás na Slovensku nemáme údaje o používaní ROM či MFS. Hoci prvý výskum nástrojov tohto typu prebehol už v rokoch 2006-2008 (Bieščad; Bieščad & Hašťo, 2008), vzhľadom k absencii adaptácií nemožno hovoriť, že by u nás boli populárne. A iné znaky toho, že by sa u nás tento prístup u nás vo významnej miere zavádzal do praxe neevidujem. Ak sa to v súčasnej dobe začne meniť lebo podmienky sú k tomu lepšie ako voľakedy (výskum ostatných krajín, ktorým sa môžeme inšpirovať), tak to zhruba bude kopírovať všeobecný trend Slovenska v tom, že za západnejšími krajinami zaostávame zhruba 20 rokov. V tomto prípade je to spojené najmä so širším problémom adaptácie nových psychodiagnostických nástrojov v našej krajine. S týmto problémom nakoniec bohužiaľ nepohol ani plán obnovy (Zmušková, 2025).

V nasledujúcom krátkom texte sa budem venovať vybraným nástrojom a ich slovenským verziám s nasledujúcou štruktúrou:

• Krátke predstavenie;

• Kvalita z pohľadu všeobecných psychometrických vlastností originálov nástrojov;

• Kvalita a porovnateľnosť bežných a klinických vzoriek zahraničných štúdií na naše územie (najmä z pohľadu geografickej a kultúrnej blízkosti).

Detailnejšie informácie k jednotlivým nástrojov nájdete v manuálom, ktoré budem postupne dopĺňať a ktoré nájdete v priečinku daného nástroja.

CORE

Spolu s OQ-45 patrí medzi veľmi populárne a rozšírené nástroje, hlavný rozdiel je v tom, že CORE je voľne dostupný. CORE má dlhú verziu CORE-OM obsahujúcu 34 položiek a krátku verziu CORE-10, obsahujúcu 10 položiek. CORE-OM bol vďaka výskumu Bieščada (2007, 2008, 2009) adaptovaný do Slovenského prostredia. CORE-10 adaptovaný nebol a je len preklad. Neskorší výskum (Rosenström et al., 2022) poukazuje na to, že CORE-OM má nejasnú faktorovú štruktúru, problémy v model-fittingu a teda jeho psychometrické vlastnosti nie sú uspokojivé na longitudinálne sledovanie zmeny. Na druhej strane CORE-10 výskum podporuje ako psychometricky kvalitný nástroj pre meranie všeobecného psychologického distresu naprieč časom. 

Výskumná vzorka z normálnej populácie (Bewick et al., 2008) o veľkosti 1129 je z Anglicka, ale autori neuvádzajú či sú medzi pohlaviami rozdiel a vzorka bola zároveň obmedzená na univerzitných študentov. Klinicka vzorka (Connell, J. & Barkham, M., 2007) o veľkosti 1835 je tiež z Anglicka. V nej muži mali priemerné skóre o 1,6 bodu nižšie ako ženy (18.5 vs. 20.1; t = -4.1, p <.001). Autori štúdie mali ešte jednu klinickú vzorku od všeobecných lekárov o veľkosti 321, tam bol rozdiel len 0,6 (19,8 vs 20,4) a nebol významný. Autori konštatovali, že je treba ďalší výskum na posúdenie, či pohlavie má byť pri interpretácii individuálneho skóru zohľadnené.

Teda na jednej strane CORE-10 vykazuje veľmi dobré psychometrické vlastnosti, na druhej strane treba brať do úvahy pri interpretácií výsledkov nedostatky vzoriek a mieru ich zovšeobecnitelnosti. 

PHQ

PHQ - Patient Health Questionnaire, je nástroj na screening duševných porúch primárne pre použitie v zdravotníckych zariadeniach. Vyvinutých s grantovou podporou Pfizeru, pozostáva zo 6 samostatných modulov. Patrí sem aj GAD-7, hoci má iný akronym.

PHQ-9

PHQ-9 je spolu s BDI-II najrozšírenejší nástroj pre meranie depresívnej symptomatiky. Jeho výhodou oproti BDI-II, okrem toho že je voľne dostupný je, že je kratší a založený na diagnostických kritériách DSM (Titov et al., 2011). V prípade depresívnej poruchy sú DSM-5 a ICD-11 (international classification of diseases, slovensky MKCH medzinárodná klasifikácia chorôb) takmer totožné, jediný rozdiel je, že ICD uvádza jeden symptóm navyše a to beznádej ohľadom budúcnosti (First et al., 2021).

Psychometrické vlastnosti PHQ-9 boli preverované už mnohými štúdiami. Nedávna meta-analýzami (Ajele & Idemudia, 2025) preskúmala dáta zo 60 štúdií a celkovo od 232 147 participantov. Výsledky ukazujú vysokú spoľahlivosť a validitu PHQ-9. Ako nástroj pre screening depresie preukazuje robustné psychometrické vlastnosti naprieč jazykmi, kultúrami a rôznymi populáciami. Avšak meta-analýza tiež poukázala na heterogenitu v reliabilite. To znamená, že síce tento nástroj dobre funguje naprieč rôznymi kontextmi a má dobrú zovšeobecniteľnosť, pre optimálne nastavenie klinických hraníc sú predsalen adaptácie potrebné (Ajele & Idemudia, 2025; Negeri et al., 2021).

Bežná vzorka (Kliem et al., 2024) tvorila 2519 účastníkov, reprezentatívna vzorka nemeckej bežnej populácie. Klinická vzorka pozostáva z 1023 participantov z USA zo psychiatrickej nemocnice (Beard et al., 2016). Údaje pre rozdiely medzi pohlaviami bohužiaľ neboli dostupné. Dostupnú dáta z klinickej vzorky z územia EU sa mi nepodarilo nájsť. Alternatívou bola pôvodná štúdia predstavujúce nástroj PHQ-9 od autorov Kroenke et al. (2001), tiež z USA ale pozostáva len zo 106 účastníkov, čo je na dnešné štandardy hraničný počet. Navyše bude už onedlho štvrťstoročie stará, čo obmedzuje možnosti interpretáciu skóru. 

PHQ-15 

PHQ-15 je somatický modul PHQ a teda zisťuje telesnú symptomatiku. Bolo náročné stanoviť klinické hranice rôznych stupňov závažnosti. Rôzne výskumy z rôzneho prostredia totiž používali veľmi odlišné hraničné hodnoty. Už skóre 5 bodov poukazuje na miernu mieru somatického diskomfortu a v ústavnej starostlivosti sa používa táto hranica (Kroenke et al., 2002; Spitzer, 1999; Spitzer et al., 1994). V systematickom prehlade Hybelius et al. (2024) uvádzajú, že hraničné hodnoty sa pohybujú od 6 pri bežnej populácií do 11 až 14 na psychosomatických klinikách. Túto skutočnosť vnímal aj Körber et al. (2011) a odporúča, aby boli klinické hranice nastavené podľa typu zariadenia a účelu použitia (výskum / prax). Na základe odporúčaní Hybelius et al. (2024) pre populácie klientov v ambulantnej liečbe mimo somatoformných ambulancií som zvolil pre svoje google sheet tabuľky hranicu 9 bodov pre klinicky miernu závažnosť a hranica 15 bodov pre strednú až vysokú závažnosť. Nad 15 bodov skóruje minimum ľudí, preto určenie ďalšieho stupňa závažnosti nie je pre bežnú prax praktické. 

Rozdiely medzi pohlaviami sú v PHQ-15 významné. Ženy majú vyššie priemery o viacej ako 1,5 boda v bežnej (Hinz et al., 2017) aj klinickej (Clarke et al., 2008) populácii a teda klinické hranice by u mužov mali byť o niečo nižšie. Hovoríme o rozmedzí 1 bod. Jeden z dôvodov vyšších priemerov u žien je aj to, že muži neodpovedajú na položku č. 4: “Menštruačné kŕče alebo iné problémy (len pre ženy, ak sa Vás to netýka, označte vôbec)”.

Na základe systematického prehľadu a meta-analýzi Hybelius et al. (2024) môžeme konštatovať dobré psychometrické vlastnosti naprieč mnohými populáciami. Vzorka pre bežnú populáciu, ktorú som využil (Hinz et al., 2017) je z nemeckej populácie a je veľmi veľká s počtom participantov 9250. Vzorka pre klinickú populáciu (Clarke et al., 2008) je tiež veľká 1050, no geograficky oveľa vzdialenejšia a to z Austrálie. Napriek tomu som ju zvolil po porovnaní s celkovou kvalitou iných štúdií.

GAD-7

DOPLNÍM NESKOR

WHO-5

Celým názvom World Health Organization Well-Being Index (World Health Organization, 1998), je jedným z najpoužívanejších dotazníkov wellbeingu (Topp et al., 2015) a dá sa vyplniť za menej ako 1 minútu (Sischka et al., 2020). Systematický prehľad 213 štúdií (Topp et al., 2015) ukazuje dobré psychometrické vlastnosti (vysokú senzitivitu) pre screening depresie a meranie odozvy klienta na liečbu.

Vzorka z normálnej populácie o veľkosti 962 participantov (Sischka et al., 2020) je prekvapivo zo slovenska, keďže daný výskum využíval dáta z celoeurópskeho prieskumu. A tiež neuvádzajú či je medzi pohlaviami rozdiel. Klinická vzorka o veľkosti 1867 participantov (Ellervik et al., 2014) bola z Dánska a tvorila ľudí, ktorým v minulosti boli diagnostikovaná depresia. Rozdiely medzi pohlaviami boli u stredne ťažkej a ťažkej depresie podľa MKCH-10 významné (a budú do google sheetu doplnené).

PQ - Personal questionnaire

PQ je od predošlých nástrojov veľmi odlišný - je to individualizovaný klientom generovaný dotazník. To znamená, že jeho položky vytvára klient spolu s administrátorom, ktorý klienta procesom tvorby sprevádza. Na napriek tomu, že jeho položky sú generované klientom, vykazuje dobré vlastnosti (Elliott et al., 2016). Výskum (Antunes et al., 2020) ukázal, že tento prístup je použiteľný ako ROM naprieč rôznymi typmi zariadení a vekovými skupinami najmä  z dospelej populácie. Tiež bol kladne hodnotený terapeutmi naprieč terapeutickými prístupmi, hoci u psychodynamických modalít menej čo je v súlade s tým, že nástroje na meranie výsledkov považujú za menej užitočné vo všeobecnosti. Sú tri verzie PQ (ktoré nájdete na disku): 

• EasyPQ (Morley, 2013);

• SimplifiedPQ (Elliott et al., 2001);

• Moja verzia EasyFiedPQ, ktorá je hybridom medzi týmito dvomi.

Spolu s CORE-10 a WHO-5 by som ho odporučil ako optimálny ROM balíček. Zároveň je to aj technika sama o sebe - na stanovenie konkrétnych, viditeľných a teda merateľných cieľov.

ORS

ORS (Miller et al., 2004) je pre individuálnych poskytovateľov voľne dostupný nástroj špecificky vytvorený pre monitoring výsledku terapie cez hodnotenie 4 položiek. Každá položka predstavuje nejakú všeobecnú životnú oblasť (osobná pohoda, vzťahy, práca / škola a celková spokojnosť). Čas administrácie je veľmi krátky a to pod 1 minútu. ORS je zaujímavé aj tým, že používa  analógovú škálu - klient na priamke zaznačí bod.

Bol skúmaný aj v Českom prostredí na nereprezentatívnej vzorke 555 participantov (Seryjová Juhová et al., 2021) a preukázal uspokojivé psychometrické vlastnosti. Klinická hranica je 206mm a RCI bola určená na 35 mm v oboch prípadoch pre vážené skóry, ktoré v prípade RCI oveľa presnejšie.

Diskusia

Zbierania údajov o priebehu a výsledku terapie je prínosné hneď tromi spôsobmi: a) poskytuje nám to údaje o klientovi, b) poskytuje to spätnú väzbu terapeutovi a c) generuje to cenné výskumné dáta. Výhoda spomenutých nástrojov je práve ich použiteľnosť naprieč terapeutickými prístupmi vďaka zameranosti na symptomatiku a PQ je navyše úplne flexibilný. Rozvoj nástrojov, ktoré osvetľujú to čo sa deje s klientom podstupujúcim terapiu je centrálne pre rozvoj tohto oboru. Výskum už ukázal, že pre individuálne zlepšovanie terapeutických schopností nestačí len samotná sebareflexia našich skúseností (Goldberg et al., 2016). Verím, že toto je cesta, ktorá profesii psychoterapie pomôže určiť čo z toho čo terapeuti robia pomáha a čo nie na individuálnej aj výskumnej rovine. Moderný svet už má nástroje ako si poradiť so spracovaním veľkého množstva údajov, tak je na nás, aby sme sa naučili generovať a zbierať zmysluplné dáta a posúvali sa ďalej. Aj preto som bol mierne sklamaný keď som videl, že vôbec nebolo ľahké sa dostať k adaptáciám v EU regióne a že ich je oveľa menej ako by som v tomto roku očakával. Čo zase odkazuje na to, ako málo financií je vyčlenených pre štandardizáciu hoci aj tak základných nástrojov v oblasti duševného zdravia. 

Je ešte jeden nástroj v slovenčine, ktorý som tu nespomenul. Jedná sa o OQ-45 (Outcome questionnaire-45) a ORS (Outcome rating scale). OQ-45 bol aj adaptovaný do slovenského prostredia (Bieščad & Timulák, 2014), no je platený a stojí 250 amerických dolárov ročne (“OQ®-45.2”, n.d.), čo môže byť pre mnohých poskytovateľov prekážka a z toho dôvodu som sa mu teraz nevenoval.

Predstavené nástroje v tomto článku pokrývajú celú škálu symptómov týkajúcich sa rôznych oblastiach života a pokrýva bežné diagnózy (depresia, úzkostné poruchy). Za nedostatok pokladám, že oblasť nehedonistického wellbeing, prežívanie zmyslu a zmysluplnosti nie je dostatočne pokrytá. Z časti sa jej možno dotýka položka číslo 5 WHO-5 a implicitne niektoré položky CORE-OM, ale toto je oblasť, ktorú treba do budúcna preskúmať. To, že WHO-5 pokrýva len hedonistický aspekt wellbeingu je aj jedna z hlavných výčitiek tomuto nástroju (Kusier & Folker, 2020).

Do budúcnosti sa bude treba zaoberať aj výberom a aplikáciou najvhodnejšieho psychometrického modelu (Classical Test Theory vs. Item Response Theory a rôzne modely v rámci IRT)  pre jednotlivé nástroje.  Ukazuje sa, že to má pozorovateľný vplyv na senzitivitu a špecificitu nástrojov a zároveň, že to nie je priamočiary proces a že komplikovanejšie modely nie sú vždy lepšie (Sischka et al., 2020; Levis et al., 2024).

Na záver je tu aj výzva v podobe implementácie, teda toho aby začlenenie a využívanie týchto nástrojov bolo robené spôsobom, ktorý skutočne obohatí priebeh aj výsledky terapie a vyprodukuje validné dáta. Preto sem dávam príručku so zopár tipmi pri implementácii: 

https://www.bacp.co.uk/events-and-resources/research/routine-outcome-measures/implementing-roms/ 

Legenda k označeniam verzií dotazníkov

• Koncovka 00 (dve nuly) znamená, že daná forma dotazníku nie je ešte úplne pripravená na používanie. Môžu tam chýbať nejaké údaje, alebo výpočty či tabuľky.

• Koncovka s iným číslom označuje verziu, ktorá je pripravená na používanie. 

Odkaz na dotazníky

https://drive.google.com/drive/folders/1tR7hodA570pu5fWaSkHBbRWKaZgh4JW6?usp=drive_link

Zdroje

Ajele, K. W., & Idemudia, E. S. (2025). Charting the course of depression care: A meta-analysis of reliability generalization of the patient health questionnaire (PHQ- 9) as the measure. Discover Mental Health, 5(1), 50. https://doi.org/10.1007/s44192-025-00181-x

Antunes, R. P., Sales, C. M. D., & Elliott, R. (2020). The clinical utility of the Personal Questionnaire (PQ): A mixed methods study. Counselling Psychology Quarterly, 33(1), 25–45. https://doi.org/10.1080/09515070.2018.1439451

Barkham, M., Bewick, B., Mullin, T., Gilbody, S., Connell, J., Cahill, J., Mellor-Clark, J., Richards, D., Unsworth, G., & Evans, C. (2013). The CORE‐10: A short measure of psychological distress for routine use in the psychological therapies. Counselling and Psychotherapy Research, 13(1), 3–13. https://doi.org/10.1080/14733145.2012.729069

Beard, C., Hsu, K. J., Rifkin, L. S., Busch, A. B., & Björgvinsson, T. (2016). Validation of the PHQ-9 in a psychiatric sample. Journal of Affective Disorders, 193, 267–273. https://doi.org/10.1016/j.jad.2015.12.075

Bewick, B. M., Gill, J., Mulhern, B., Barkham, M., & Hill, A. J. (2008). Using electronic surveying to assess psychological distress within the UK student population: A multi-site pilot investigation. E-Journal of Applied Psychology, 4(2), 1–5. https://doi.org/10.7790/ejap.v4i2.120

Bieščad, M. (2007). Aplikácia nástrojov merajúcich výsledky psychoterapie. Porovnanie citlivosti nástrojov merania v jednotlivých oblastiach terapeutickej zmeny. [Dizertačná práca]. Trnavská Univerzita.

Bieščad, M. (2009). Slovenská verzia dotazníka CORE-OM, Kompletný manuál pre použitie dotazníka v klinickej praxi (Trnava). Katedra psychológie Filozofickej fakulty, Trnavskej univerzity.

Bieščad, M., & Hašťo, J. (2008). Monitorovanie výsledkov psychiatrickej a psychoterapeutickej starostlivosti v zariadení bežnej klinickej praxe. Psychiatria-Psychoterapia-Psychosomatika, 15(3), 166–173.

Bieščad, M., & Timulák, L. (2014). Measuring psychotherapy outcomes in routine practice: Examining Slovak versions of three commonly used outcome instruments. European Journal of Psychotherapy & Counselling, 16(2), 140–162. https://doi.org/10.1080/13642537.2014.895772

Boswell, J. F. (2015, July 6). Outcome monitoring and feedback: A transtheoretical, transdiagnostic evidence-based practice. Society of Clinical Psychology Blog. https://div12.org/outcome-monitoring-and-feedback-a-transtheoretical-transdiagnostic-evidence-based-practice/

Clarke, D. M., Piterman, L., Byrne, C. J., & Austin, D. W. (2008). Somatic symptoms, hypochondriasis and psychological distress: A study of somatisation in Australian general practice. Medical Journal of Australia, 189(10), 560–564. https://doi.org/10.5694/j.1326-5377.2008.tb02180.x

Ellervik, C., Kvetny, J., Christensen, K. S., Vestergaard, M., & Bech, P. (2014). Prevalence of depression, quality of life and antidepressant treatment in the Danish General Suburban Population Study. Nordic Journal of Psychiatry, 68(7), 507–512. https://doi.org/10.3109/08039488.2013.877074

Elliott, R., Mack, C., & Shapiro, D. A. (2001, March 20). Simplified Personal Questionnaire Procedure. Network for Research on Experiential Psychotherapies. https://www.experiential-researchers.org/instruments/elliott/pqprocedure.html

Elliott, R., Wagner, J., Sales, C. M. D., Rodgers, B., Alves, P., & Café, M. J. (2016). Psychometrics of the Personal Questionnaire: A client-generated outcome measure. Psychological Assessment, 28(3), 263–278. https://doi.org/10.1037/pas0000174

First, M. B., Gaebel, W., Maj, M., Stein, D. J., Kogan, C. S., Saunders, J. B., Poznyak, V. B., Gureje, O., Lewis-Fernández, R., Maercker, A., Brewin, C. R., Cloitre, M., Claudino, A., Pike, K. M., Baird, G., Skuse, D., Krueger, R. B., Briken, P., Burke, J. D., … Reed, G. M. (2021). An organization- and category-level comparison of diagnostic requirements for mental disorders in ICD-11 and DSM-5. World Psychiatry: Official Journal of the World Psychiatric Association (WPA), 20(1), 34–51. https://doi.org/10.1002/wps.20825

Goldberg, S. B., Rousmaniere, T., Miller, S. D., Whipple, J., Nielsen, S. L., Hoyt, W. T., & Wampold, B. E. (2016). Do psychotherapists improve with time and experience? A longitudinal analysis of outcomes in a clinical setting. Journal of Counseling Psychology, 63(1), 1–11. https://doi.org/10.1037/cou0000131

Hybelius, J., Kosic, A., Salomonsson, S., Wachtler, C., Wallert, J., Nordin, S., & Axelsson, E. (2024). Measurement Properties of the Patient Health Questionnaire–15 and Somatic Symptom Scale–8: A Systematic Review and Meta-Analysis. JAMA Network Open, 7(11), e2446603. https://doi.org/10.1001/jamanetworkopen.2024.46603

Kliem, S., Sachser, C., Lohmann, A., Baier, D., Brähler, E., Gündel, H., & Fegert, J. M. (2024). Psychometric evaluation and community norms of the PHQ-9, based on a representative German sample. Frontiers in Psychiatry, 15, 1483782. https://doi.org/10.3389/fpsyt.2024.1483782

Körber, S., Frieser, D., Steinbrecher, N., & Hiller, W. (2011). Classification characteristics of the Patient Health Questionnaire-15 for screening somatoform disorders in a primary care setting. Journal of Psychosomatic Research, 71(3), 142–147. https://doi.org/10.1016/j.jpsychores.2011.01.006

Kroenke, K., Spitzer, R. L., & Williams, J. B. W. (2001). The PHQ-9: Validity of a brief depression severity measure. Journal of General Internal Medicine, 16(9), 606–613. https://doi.org/10.1046/j.1525-1497.2001.016009606.x

Kroenke, K., Spitzer, R. L., & Williams, J. B. W. (2002). The PHQ-15: Validity of a New Measure for Evaluating the Severity of Somatic Symptoms: Psychosomatic Medicine, 64(2), 258–266. https://doi.org/10.1097/00006842-200203000-00008

Kroenke, K., Spitzer, R. L., Williams, J. B. W., & Löwe, B. (2010). The Patient Health Questionnaire Somatic, Anxiety, and Depressive Symptom Scales: A systematic review. General Hospital Psychiatry, 32(4), 345–359. https://doi.org/10.1016/j.genhosppsych.2010.03.006

Kusier, A. O., & Folker, A. P. (2020). The Well-Being Index WHO-5: Hedonistic foundation and practical limitations. Medical Humanities, 46(3), 333–339. https://doi.org/10.1136/medhum-2018-011636

Lambert, M. J., & Harmon, K. L. (2018). The merits of implementing routine outcome monitoring in clinical practice. Clinical Psychology: Science and Practice, 25(4). https://doi.org/10.1111/cpsp.12268

Levis, B., Bhandari, P. M., Neupane, D., Fan, S., Sun, Y., He, C., Wu, Y., Krishnan, A., Negeri, Z., Imran, M., Rice, D. B., Riehm, K. E., Azar, M., Levis, A. W., Boruff, J., Cuijpers, P., Gilbody, S., Ioannidis, J. P. A., Kloda, L. A., … Depression Screening Data (DEPRESSD) PHQ Group. (2024). Data-Driven Cutoff Selection for the Patient Health Questionnaire-9 Depression Screening Tool. JAMA Network Open, 7(11), e2429630. https://doi.org/10.1001/jamanetworkopen.2024.29630

Miller, S. D., Duncan, B. L., Brown, J., Sparks, J. A., & Claud, David. A. (2004). The Outcome Rating Scale: A Preliminary Study of the Reliability, Validity, and Feasibility of a Brief Visual Analog Measure. Journal of Brief Therapy, 2(2), 91–100.

Morley, S. (2013). EasyPQ -Yet another version of Shapiro’s Personal Questionnaire. Unpublished. https://www.researchgate.net/publication/235463593_EasyPQ_-Yet_another_version_of_Shapiro's_Personal_Questionnaire

Negeri, Z. F., Levis, B., Sun, Y., He, C., Krishnan, A., Wu, Y., Bhandari, P. M., Neupane, D., Brehaut, E., Benedetti, A., & Thombs, B. D. (2021). Accuracy of the Patient Health Questionnaire-9 for screening to detect major depression: Updated systematic review and individual participant data meta-analysis. BMJ, n2183. https://doi.org/10.1136/bmj.n2183

OQ®-45.2. (n.d.). OQ Measures. Retrieved 20 June 2025, from https://www.oqmeasures.com/oq-45-2/

Patient Health Questionnaire (PHQ) Screeners. Free Download. (n.d.). Retrieved 17 June 2025, from https://www.phqscreeners.com/select-screener/

Rosenström, T. H., Mylläri, S., Malkki, V., & Saarni, S. E. (2022). Feasibility of generic, short, and easy-to-use assessment of psychological distress during psychotherapy: Longitudinal measurement invariance of CORE-10 and -OM. Psychotherapy Research, 32(8), 1090–1099. https://doi.org/10.1080/10503307.2022.2074807

Seryjová Juhová, D., Řiháček, T., Cígler, H., Dubovská, E., Saic, M., Černý, M., Dufek, J., & Miller, S. D. (2021). Czech version of the outcome rating scale: Selected psychometric properties. Československá Psychologie, 65(4), 353–368. https://doi.org/10.51561/cspsych.65.4.353

Sischka, P. E., Costa, A. P., Steffgen, G., & Schmidt, A. F. (2020). The WHO-5 well-being index – validation based on item response theory and the analysis of measurement invariance across 35 countries. Journal of Affective Disorders Reports, 1, 100020. https://doi.org/10.1016/j.jadr.2020.100020

Spitzer, R. L. (1999). Validation and Utility of a Self-report Version of PRIME-MDThe PHQ Primary Care Study. JAMA, 282(18), 1737. https://doi.org/10.1001/jama.282.18.1737

Spitzer, R. L., Williams, J. B., Kroenke, K., Linzer, M., deGruy, F. V., Hahn, S. R., Brody, D., & Johnson, J. G. (1994). Utility of a new procedure for diagnosing mental disorders in primary care. The PRIME-MD 1000 study. JAMA, 272(22), 1749–1756.

Titov, N., Dear, B. F., McMillan, D., Anderson, T., Zou, J., & Sunderland, M. (2011). Psychometric Comparison of the PHQ-9 and BDI-II for Measuring Response during Treatment of Depression. Cognitive Behaviour Therapy, 40(2), 126–136. https://doi.org/10.1080/16506073.2010.550059

Topp, C. W., Østergaard, S. D., Søndergaard, S., & Bech, P. (2015). The WHO-5 Well-Being Index: A Systematic Review of the Literature. Psychotherapy and Psychosomatics, 84(3), 167–176. https://doi.org/10.1159/000376585

Zmušková, B. (2025, March 5). Psychotesty na Slovensku sú zastaralé, je škoda, že z plánu obnovy vypadli, hovorí psychológ Halama. euractiv.sk. https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/interview/psychotesty-na-slovensku-su-zastarale-je-skoda-ze-z-planu-obnovy-vypadli-hovori-psycholog-halama/